www.michalmichalikvoyager.com

Stockholm, Sweden 🇸🇪

Približne 2 týždne po mojom tripe vo Varšave som sa vybral ešte pár stoviek kilometrov na sever, do Stockholmu, metropole Švédska.
Letel som tradične z Viedne, let išiel načas, priletel som na letisko Stockholm-Arlanda. Čo som si ako prvé všimol, bolí nizke stropy letiskovej budovy, ako na nejakej polárnej výskumnej stanici, ako ukazujú v amerických filmoch :). Hneď ako som prešiel úzkymi chodbami dostal som sa do hlavného terminálu, kde ma jasne označené tabule nasmerovali až do miesta, kde štartujú vlaky Arlanda- Express do centra Štokholmu.

Každá zastávka metra v Stockholme, aj táto zastávka bolo umelecké dielo,
ako v múzeu moderného umenia. Prišiel vlak, bol na úrovni, moderný, lístok som si kúpil online a vložil som si ho do “walletu” v mojom telefóne. Cesta na hlavnú stanicu v Stokholme trvala asi hodinu, prišiel som tam v noci, vystúpil som na stanici Stockholm Central, bolo to 17. novembra, teda relatívne krátko pred Vianocami, tak v budove stanice, ale aj pred budovou bola už pekná vianočná výzdoba.

Našiel som si, že moje Airbnb ubytovanie nebolo ďaleko, vedel som tam dôjsť peši, cestou sa prešiel niekoľko mostov, Štokholm aj preto volajú Benátky severu, lebo mesto sa rozprestiera na niekoľkých ostrovoch (holmenoch), poprepájaných mestami , našiel som teda ten môj hostel, bol bez recepcie, pri vchode som naťukal kód, ktorý som obdržal v správe a na malom boxe s číslom sa mi otvorili dvierka a vypadol kľuč. Tento ostrov sa volal Kungsholmen a aj ten hostel sa volal presne tak isto. Izba bola čistá, samostatná, za tie peniaze až by som povedal, že luxus, vlastná kúpeľňa, izba nemala okná, ale to nevadilo, lebo väčšinu času bola vonku tma. Cez izbu viedla vzduchotechnika obalená hliníkovou izolačnou fóliou, hneď pod stropom a nič ju nezakrývalo, v izbe so mal aj telku a zo siedmich kanálov, asi na šiestich išiel hokej.

Ráno som sa prebudil, bolo na tamojšie pomery dobré počasie, zima, ale vlhko. Cestou z hostela som zamieril podľa google máp do centra mesta, cestu lemovali pestrofarebné fasády budov. Keď už sa cesta ťahala dlhšie, tak som si cez známu aplikáciu požičal elektrickú kolobežku. Touto kolobežkou som prešiel ulicami a mostami až k budove Stadshuset – mestská radnica.
Na tomto mieste sa usparadúva banket po každoročnom odovzdávaní Nobelových cien. Na veži tejto radnice je zvon a nad týmto zvonom je pozlátená strecha a tri koruny, ako symbol Švédska.

Keď som sa pokochal krásou tejto budovy, polietal si dronom po okolí, tak som sa vybral do starého mesta. Centrum mesta má pekný názov Gamlastan. Centrum tvoria úzke uličky utopené v tieni pomerne vysokých historických budov, s veľmi peknými pestrofarebnými fasádami. Uličky lemujú obchody so suvenírmi, zastavil som sa v jednej kaviarni, ktorá ma prilákala svojou vôňou, objednal som si kávu a s milou slečnou za pokladňou som si strihol “smalltalk”, ja som jej povedal, že dnes je krásne počasie, slnko svieti, ale mrazivo a ja takéto zimné počasie mám rád. Ona mi povedala, že v Štokholme je to teraz tak, ale že počasie sa vie prudko zmeniť a mala pravdu, vyšiel som vonku a bola už taká mierna fujavica, ale zanedlho to prešlo. Rozlúčil som sa s úsmevom. Pokračoval som ďalej uličkami Gamla Stanu, káva ma zahriala, ale nie až tak ako som čakal. Bol som dobre vybavený, napriek tomu, že som cestoval ako vždy naľahko, ale riadne teplá, vnená huňata čapica mi tam chýbala. V obchode so suvenírmi mi padla do oka jedna taká s losom – národným symbolom švédska, tak som si ju kúpil. Vyšiel som vonku a zrazu som mal výborný tepelný komfort a mohol som ďalej pokračovať v objavovaní mesta. Ozaj krásne historické centrum zo starými fasádami a krásne tvarovanými a zdobenými vrchnými štítmi ukončené strechou na námesti Stortorget.

Pri pohľade na tieto krásne ikonické budovy, ktoré sa hojne vyskytujú na magnetkách a obrázkoch Štokholnu, som zrazu zbadal, že po pravej strane je Múzeum Alfréda Nobela, neskôr som aj tam zavítal. Mal som zo sebou aj drona, tak som si našiel miesto, kde môžem bezpečne vzlietnuť, nešiel som mólo, hneď vedľa starého mesta v jednej zátoke a výhľad zvrchu bol ozaj spektakulárny.

Keď som sa trochu nabažil starého mesta, zamieril som na nabližšiu stanicu metra, pred vtupom do metra bol na všetkých väčších zastávkach človek, u ktorého sa dal kúpiť lístok, tak si kúpil celodenný. Vošiel som do metra pozeral som si zastávky tak om si vybral jednu, Universitet – Štokholmská univerzita.
Zaujímalo ma akých prietoroch sa vzdelávajú študenti v Škandinávii a bolo to dobré rozhodnutie, dostal som sa teda na kampus tejto univerzity, bolo už popoludnie a bol som hladný, tak som zamieril do študentského bistra. Tam som si dal šalát s jogurtoma čerstvou zeleninou a kávu, vyzeralo a chutilo to veľmi dobre, bistro nebolo veľké, ale vnutro bolo koncipované ako prednášková sieň resp. tribúna, kde pri každom stole boli elektricke zásuvky, kde si študenti mohli nabiť notebook, alebo mobil. Keď som sa najedol, išiel som hlbšie do areálu. Predo mnou bola študovňa zo zaujímavou architektúrou, kde skoro celá 5 poschodová budová malá sklenenú fasádu a priestory schodiska boli nasvietené pestrofarebnými svetlami. Celý priestor vnútri bol vzdušný, s vysokými stropmi a podľa mňa ideálny na študovanie. V strede tejto študovne, v átriu bol malý park, navštívil so maj knižnicu, kde to vyzeralo podobne,
prirovnal by som to k predajni Ikea, s tým rozdielom, že v policiach, ktorých tam bolo značné množstvo sa nenáchadzali krabice s nezmontovaným nábytkom, ale nachádzali knihy, takisto vzdušné priestory a poschodia pospájané širokými schodiskami umiestnenými v strede budovy.

Navštívil som aj Vasa múzeum, je to vlastné symbol Švédska, drevená loď, ktorá bola po náročnej námornej operácii vytiahnutá po dlhých rokoch z dna mora a bola kompletne opravená, dá sa povedať, že do pôvodného stavu. Loď je obstavaná budovou a je možné si ju pozrieť z viacerých uhlov.

Vasa múzeum