www.michalmichalikvoyager.com

Dobrodružstvo prvé.

Ihneď po objavení sveta lacných leteniek od jednej írskej leteckej nízkonákladovej spoločnosti približne za cenu jazdy autobusom do Brna,
sa po hodinovom lete vie človek dostať 800 km ďaleko, do metropoly Poľska, do Varšavy.
Cesta začala klasicky, cestou autobusom na letisko Schwechat, ako zatiaľ 99% mojich tripov, v tomto prípade, kvôli krátkosti času, nováčikovskej chybe, že som nešiel na letisko s väčším časovým predstihom, som musel šprintovať skoro od autobusu, cez bezpečnostnú kontrolu, až ku najvzdialenejšiemu Gate-u, lebo tak to proste býva u tejto nízkonákladovej spoločnosti, lebo je nízkonákladová a nebude predsa štartovať
z najbližšieho Gate-u. Tam je miesto už pre iné, drahšie spoločnosti …
Po mojom dobehnutí ku Gate-u som sa zrútil, lebo tam nikto nebol a všetko bolo zhasnuté, tak si hovorím, asi som dolietal, tak si hovorím, idem späť, vydýcham sa, vyschnem, lebo som bol spotený, ale idem sa predsa ešte prejsť, možno že ešte na tom letisku ešte niečo zaujímavé uvidím a bola to pravda !
Brána, ktorá bola uvedená v aplikácii nebola správna, namiesto č. 33 lietadlo štartovalo z brány č. 38, tak zrazu bola zase “radosť vo mne”. Nedolietal som, naopak nič nebránilo tomu, aby som mohol letieť, ako som tak spotený prišiel ku správnej bráne, ihneď mi do oka padla do oka krásna riť nemenej krásnej dievčiny, stojacej v prioritnom pruhu zo žltým kufrom. Priznám sa, dlho som od tohto pozadia nevedel odtrhnúť zrak a aj to
bol dôvod, prečo sa mi náhle prudko zlepšila nálada. Keď už som sa dostatočne pokochal, zaradil som sa do radu pre “boarding”.
Let bol krátky, priletel som na letisko Modlin, približne 40 km od centra Varšavy, letiskový terminál pozostával z jednej dlhej haly s oblou strechou. Keďže som letel nízko nákladovo, tak prílet bol v noci a niečo prvé nízko nákladové, v tomto prípade autobus, štartoval až ráno o piatej a ja som priletel o polnoci. Ubytovanie v okolí nebolo, keďže to bolo niekde v poli, tak som sa rozhodol, ako väčšina študentov zložím na podlahu, krásnu drevenú na poschodí tejto letiskovej haly. Hneď vedľa mňa boli dvere na záchod,
čo som ale zistil až ráno, mal som svoju elektrickú zásuvku, kde som si mohol nabiť telefón, úplny luxus.

Noc bola krátka, ale zato som si neodýchol, no tvrdá zem je dobrá na chrbát, tak som sa pekne ponaprával. Zobudil som sa asi okolo štvrtej nadránom, dal si rozcvičku, kávu a záchod, presne v tomto poradí a po týchto rituáloch som vyšiel vonku pred halu a dal si poľskú špecialitu – podplamenník zo syrom a hubami z takého štýlového lesklého food-trucku.
Prešlo ešte pár krátkych chvíľ a bol tu autobus.
Cesta bola pomerne krátka a väčšinu som prespal, ocitol som sa na autobusovej stanici Dworzec Autobusowy Warszawa Zachodnia, potom som sa snažil čím skôr dostať do
Stareho miasta, strého mesta, ktorého v roku 1944 takmer na popol rozborbarodavala nemecká armáda Wehrmacht, ako pomstu za Varšavské povstanie, ktoré vypuklo
presne v roku 1944, “Godzina W” (godžina wu) 17:00 utorok 1. augusta 1944, sa miestami deti a veľmi mladí Ľudia postavili na odpor hitlerovej armáde, ale toto povstanie
bolo doslovo utopené v krvi a mesto takmer rozprášené na prach, až 85 % mesta padlo popolom. Smutná, ohavná história.
Ale napriek všetkým týmto zverstvám bolo mesta takmer úplne obnovené a vrátené do pôvodného stavu, takým spôsobom, že je to až neskutočné.
Ako prvé som navštívil sochu malého vojačika s veľkou prilbou, ubraňou a označeným farbami bielo-červenou a znakom Armia Krajowa (Zemská armáda), do ktorej
sa organizovali bojovníci Varšavského povstania. “Cześć i Chwała Bohaterom” ! Pripomína sa to každý rok 1.8. kde celé mesto zastane, aby si úctili
pamiatku padlých hrdinov, vytiahnu sa transparenty a svetlice prevažne červenej farby sa prelínajú s bielym dymom.
Ako ďalšie v poradí som plynule pokračoval ďalej do starého mesta, kde mi padli do oka múry z tehál a zvláštne budovy, ktoré mi až tak štýlovo nesedeli s ostatnými
časťami starého mesta a to boli všetko novo vybudované budovy postavené z trosiek mesta, to mesto vstalo z popola doslova ako fénix, ako aj celé Poľsko v súčasnosti !
Ďalej moje kroky smerovali na námestie “Old Town market Place” , kde sú krásne budovy na tomto štvorcovom námestí s peknými farebnými fasádami, presunul som sa ďalej na námestie, pri mohutnej červenej budove a Žigmundovom stĺpe, pokračoval som ďalej, počasie bolo také jesenné, hmlisto a pomerne sviežo, našiel som si malú útulnú štýlovú kaviareň, kde som na chvíľu zakotvil, dal si kávu a chesecake, veľmi dobre. Keď skončila táto moja pauza, vydal som sa ďalej k pamätníku smolenskej a takisto aj katyňskej tragédie, ďalej som pokračoval ku múze Mikuláša Kopernika, jeho soche pred týmto múzeom a nedaleko bol veľký monument s nápisom “Solidarnošč” (solidarita), politická strana Lecha Walensu, ktorá stála za pádom vtedajšieho východného bloku. Následné som sa presunul k najikonickejšej budovy Varšavy, ktorá bola takmer celá ukrytá v hmle
a zostalo to tak celý čas – Pałac Kultury i Nauki. Bol vybudovaný v rokoch 1952 až 1955 podľa projektu sovietskeho architekta Leva Rudnieva.
Pôvodne sa nazýval Palác kultúry a vedy Jozefa Stalina (poľ. Pałac Kultury i Nauki im. Józefa Stalina), ale počas destalinizácie bol názov zmenený a Stalinovo meno a jedna jeho socha bola odstránená z interiérov. Keď som prešiel všetky najznámejšie pamätihodnosti Varšavy som si sadol na jedlo v Rynku starego miasta na vyhrievanú terasu a pochutnal som si na kačke podávanej s červenou kapustou.
Po tomto dni bohatom na zážitky som už usúdil, že je čas ísť na letisko, lebo o cca. 4 hodiny mi letelo lietadlo naspäť na Schwechat. Podľa informácii, ktoré boli dostupné,
cesta na letisko Warsawa-Modlin mala trvať cca. 1 hodinu, ale bolo mi treba ešte nejaký čas na presun z mesta na autobusovú stanicu (Dworzec Autobusowy Warszawa Zachodnia),
presun z mesta som riešil kombinovanie alektrickou kolobežkou a taxíkom cez známu aplikáciu. Keď som prišiel na tú stanicu, zrazu som sa akoby vrátil aspoň 20 rokov dozadu,
keď som ako mladý chlapec cestoval autobusom do okresného mesta, atmosféra tejto stanice bola veľmi podobná, takmer totožná. Čo ma prekvapilo, boli dvojjazyčné tabule všade, poľsko – ukrajinské. Veľký počet Ukrajincov, nie len preto, že nedávno vypukol na Ukrajine vojenský konflikt, Ukrajinci museli v tomto meste už predtým v hojnom počte pôsobiť a z tejto stanice štartovali pravidelné autobusové linky na Ukrajinu.

Nadišiel čas, keď už mi mal odísť tento môj autobus, ale meškal asi 45 minút, nakoniec prišiel. V ten dátum bol akurát sviatok všetkých svätých a to znamenalo, že sa jednak veľa ľudí pred pracovným týždňom hrnulo autami do tohto hlavného mesta, ale aj veľa ľudí sa snažilo dostať von z tejto metropoly, to spolu aj so semaformi a približne každom druhom metri a každej križovatke spôsobilo taký relatívne hrozný dopravný kolaps, autobus sa po centimetroch a tisích pohýnaní v štýle brzda stop nakoniec dostal na letisko. Ja už pred zastavením autobusu som sa pripravil na rýchly útek a šprint ku bráne, aj napriek šprintu
som odlet nestihol. Čakali tam iba zamestnanci letiska, ktorý ma len posielali spolu aj s jedným párikom do officu leteckej spoločnosti, ale nevidel som v tom už zmysel, ukľudnil som sa, vydýchal a porozmýšľal, čo budem robiť ďalej. Zapol som notebook, pripojil sa na letiskové WI-FI a pozrel si lety v nasledujúci deň,
letenka na nasledujúci deň bola o 300 % drahšia, tak sa s môjho low-cost výletu razom stal high-cost výlet. Pri predstave, že mám aj túto noc stráviť v letiskovej hale,
oblečený v tom istom oblečení, na drevenej podlahe som nemal rozhodne pozitívne pocity. Tak som skúsil booking, vyhľadať niečo v blízkosti letiska, ktoré je umiestnené v strede poľa, nechcel som riskovať, že nestihnem aj ďalší let , tak sa zjavila na bookingu najlacnejšia možnosť ubytovania na letisku, zistil som, že sa jedná o kapsulu,
teda o jednu “miestnosť” o rozmeroch trochu väčších ako rakva s malým televízorom, jednou skrinkou a stolíkom, posteľ bez prikrývky potiahnutá hygienickým návlekom, ako napríklad u lekára, keď vám ide merať EKG.
Bolo to super ! Konečne som sa dobre vyspal, vyzliekol z dvojňového oblečenia, ráno som sa prebudil priamo na letisku, tak som sa nemusel nikam presúvať, žiadny stres, iba rozlepiť oči, pobaliť sa, vykonať potreby na spoločných záchodoch a už len čakať na lietadlo a “nalodenie”. Plný zážitkov a nových cestovateľských skúseností som sadol do lietadla a počas relatívne krátkeho letu som
si bez vplyvu neustálych notifikácii zo sociálnych sieti a iných zlodejov pozornosti uvedomil, že takéto nové dobrodružstva ma bavia a aj počas pandemických rokov mi takéto dobrodružstvo chýbalo.
Jeden trip skončil, ale to bola iba prvá z destinácii, ktoré som mal v pláne navštíviť a kde som si kúpil letenky.

Teším sa na ďalšie.

Ďakujem Varšava ! Cześć !